{"id":53994,"date":"2020-12-16T08:00:56","date_gmt":"2020-12-16T07:00:56","guid":{"rendered":"https:\/\/www.crazysexyfuntraveler.com\/sk\/?p=53994"},"modified":"2020-12-08T17:34:19","modified_gmt":"2020-12-08T16:34:19","slug":"zazitky-z-vietnamu","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.crazysexyfuntraveler.com\/sk\/zazitky-z-vietnamu\/","title":{"rendered":"Mile zazitky z Vietnamu"},"content":{"rendered":"\n\n
<\/div>\n\n
Nedavno som tak s hrejivym pocitom na srdci rozmyslala nad mojim pobytom vo Vietname. Dufam, ze vam moje mile zazitky z Vietnamu trosku zlepsia naladu a mozno aj niecomu naucia :)<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Mesacne cestovanie po juhu krajiny vo mne zachovalo vela krasnych spomienok. Hoci sa to moze zdat neuveritelne, aj toto vsetko sa mi stalo vo Vietname…<\/div>\r\n

\u00a0<\/h2>\r\n

Co som zazila vo Vietname<\/h2>\r\n

Ovocie na plazi<\/h3>\r\n
Ked som travila 16 dni na ostrove Con Son (Con Dao polostrovy na juhu Vietnamu), kazdy den som isla peso z mojho homestay na plaz. Jedno rano som sa rozhodla nebrat si so sebou ovocie, ze sa vratim na obed, ked bude uz prilis horuco, a najem sa az na izbe.<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Avsak cestou k mojmu oblubenemu miestu pod palmami som na zemi na plazi nasla cele krasne dozrete zlte mango<\/strong>, a o par metrov dalej aj jablko a mandarinku. Asi niekomu vypadli. Vyzerali ako prave kupene na nedalekom trhu. Obzerala som sa, ale kedze bolo este len 7.30 rano, na plazi som siroko-daleko nikoho nevidela.<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
A tak som bola vdacna za papanie zadarmo, ktore som si pekne vychutnala o par hodin na lehatku priamo na plazi. Vo vaku so sebou som mala pribor, ktory nosim pre kazdy pripad. Mohla som si nim nakrajat mango. Pri pohlade na tyrkysove more som s vdacnostou olizovala sladucke mango, zatialco mi slnko opalovalo nohy. Kolko malo staci ku stastiu! ?<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\r\n
\"mango<\/a>

mango co som nasla na plazi<\/p><\/div>\r\n<\/div>\r\n

\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n

Zasoba ovocia<\/h3>\r\n
Na ovocie zadarmo som mala vo Vietname viackrat stastie. Na ostrove Con Son som niekolko dni byvala u prijemnej miestnej rodinky. Ked som sa nastahovala do izby, cakal ma tam tanier plny tropickeho ovocia, ako dracie ovocie, marakuja ci mandarinky. Kto ma pozna, tak vie, ze ovocie je moje najoblubenejsie jedlo na svete a vzdy sa z neho tesim.<\/strong><\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Dalsie dni pocas mojho pobytu ma tiez viackrat potesili. Ked mi majitelka homestay upratala izbu a videla, ze som ovocie zjedla, pridala mi na tanier dalsie. A tak ma trikrat po prichode z plaze cakalo na izbe cerstve ovocie. Najvacsiu radost som mala z dracieho ovocia, ktore fakt milujem. Tomuto hovorim kvalitny servis o hosti.\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\r\n
\"ovocie<\/a>

ovocie v homestay<\/p><\/div>

\"s<\/a>

s majitelkou homestay – ja trochu cupim :)<\/p><\/div>\r\n<\/div>\r\n

\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n

Zemiaky zadarmo<\/h3>\r\n
Raz som dobehla z plaze mokra ako mys, lebo sa strhol riadny lejak. Dokonca som sa v slapkach este aj smykla na mokrom chodniku a spadla na zem. Cela premocena a zmrznuta od silneho vetra som konecne dobehla na izbu do homestay. Po teplej sprche som si vzala knihu.<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Sadla som si citat do predsiene v dome cakajuc na koniec dazda, nech si potom mozem ist kupit jedlo na trh alebo rovno na skoru veceru do veganskej restauracie. Na izbe som momentalne mala uz len jednu uhorku a sacok cerstvych klickov.<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Po par minutach prisla majitelka homestay s usmevom na perach a v ruke drzala tanier. Doniesla mi 4 uvarene sladke zemiaky.<\/strong> Nie take bataty ako u nas, ale uzsie, s tmavou supkou a zlte vo vnutri. Velmi sladke a chutne. Pani vobec nevedela anglicky, a ani sme sa v dome v ten den nevideli, ale asi ma pocula sprchovat sa.<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Uprimne poviem, ze prisla ako na zavolanie. Este teraz si zivo pamatam tu uzasnu chut zemiakov na jazyku. Aj moju vdaku za to, ze som nemusela ist moknut do dazda, lebo nakoniec prsalo cely zvysok dna. A este som aj usetrila peniaze na veceru. Tolko vyhod v jednom! Dakujem ti teta zlata.<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\r\n
\"sladke<\/a>

sladke zemiaky co som dostala<\/p><\/div>\r\n<\/div>\r\n

\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n

Veganska restauracia<\/h3>\r\n
Hoci som sa najprv obavala ci nebudem hladovat, veganske jedlo na ostrove Con Son nakoniec nebol ziaden problem. Vacsinou som na ranajky a obed, ci brunch jedla iba cerstve ovocie z trhu, a potom som na veceru chodila do veganskej restauracie, ktora lezala 3 minuty peso od mojho ubytovania. Aj majitelka restauracie, aj kucharka boli uz niekolko rokov veganky a hoci ich anglictina bola dost biedna, ich usmev a mily pristup to vynahradili. A aspon som mala istotu, ze chapu co je a co nie je veganske.<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Hned na prvej veceri mi dali jedlo navyse, aby som prisla zase. A tak som tam potom chodila kazdy vecer, kym som este bola na Con Son. Teda az na ten jediny den co prsalo, a jedla som sladke zemiaky v homestay. Parkrat som do restauracie vzala aj dalsich kamaratov cestovatelov. V restauracii boli zamestnankyne take nadsene, ze mi ku kazdej veceri darovali nejake jedlo navyse<\/strong>. Aby sa zbytocne nevyhodilo, a zaroven aby som ochutnala nieco nove. Takyto pristup voci zakaznikom aj setrenie jedla som velmi ocenila, a tak som sa vratila na druhy den znova.<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Pri kazdej veceri mi bud dali ovocie so sebou, nejake vietnamske sladkosti, alebo mi doniesli ochutnat jedlo, ktore varili pre inych hosti a trochu sa im zvysilo. Mohla som tak ochutnat vacsinu jedal z jedalneho listka, hoci ako hlavne jedlo som si stale objednavala nieco, co som uz vedela, ze mi chuti. Tak som mala vzdy na veceru nejake moje oblubene jedlo, a k tomu este aj tanierik niecoho ineho na vyskusanie.<\/strong><\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Kedze som prisla na veceru do tej istej veganskej restauracie 15-krat za 16 dni mojho pobytu, a z toho trikrat aj s kamaratmi, zamestnankyne si ma oblubili a ani raz si nechceli odo mna vziat prepitne. Vobec nic navyse. Stale mi to strcili naspat do ruk ci priamo do vrecka. Aj napriek tomu, ze ony mi davali jedlo navyse. Pri mojej poslednej veceri sme sa dlho objimali a aj vtedy sa kucharka rozlucila so slovami ako kazdy vecer predtym: „See you soon… Tomorrow?“ usmiala sa a naposledy mi zakyvala na rozlucku?<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\r\n
\"s<\/a>

s kucharkou v restauracii<\/p><\/div>

\"vo<\/a>

vo veganskej restauracii<\/p><\/div>\r\n<\/div>\r\n

\u00a0<\/div>\r\n

Napoje v chrame<\/h3>\r\n
O ostrove Con Son som si precitala celkom dost na internete este pred mojim pobytom. Vedela som, ze su tam nejake nabozenske chramy, aj kde sa priblizne nachadzaju. Len som ich navstevu stale odkladala na neskor. Ze si najprv uzijem co najviac slnka a plaze, a az potom si pozriem aj chramy. Ale pocasie mi zmenilo plany.<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Jedno rano silno fukalo a bolo zamracene, tak som si vzala do vaku iba flasu s vodou, ze sa prejdem po plazi a potom pojdem naspat do izby a dalej sa uvidi. Dosla som az na uplny koniec plaze, kde uz neboli ziadni turisti. A tak mi zrazu napadlo, ze predsa nedaleko lezi budhisticky chram Van Son<\/strong>. Len podla intuicie som sa vybrala tym smerom. Vodu som vypila uz po ceste a napriek tomu, ze bolo stale dost oblakov, zacinalo byt riadne dusno a horuco.<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Do chramu na kopci vedie vela schodov, a uprimne som mala dost, ked som konecne zdolala aj ten posledny. Este som musela dodrziavat aj pravidla chramu a ako zena mat na sebe aj dlhe nohavice a koselu\/tricko s dlhym rukavom. Mala som to oblecene na plavkach, kedze rano bol naozaj silny vietor. Ale teraz po vyslapani tolkych schodov som sa takto naobliekana varila vo vlastnej stave.<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Este len som vosla do chramu a uz som bola smadna. Hlavou mi bludili myslienky:<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\r\n
„Skvele, kym to tu obkukam, pofotim a vratim sa peso naspat do izby prejdu mozno 3 ci 4 hodiny. Snad nezacne palit slnko, lebo sa tu bez vody a cela zahalena uvarim.“<\/div>\r\n<\/blockquote>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Odfotila som si chram vnutri, a ked som ho obchadzala zvonku, vsimla som si skupinku Vietnamcov ako si sadli k stolom pri chrame. Zrazu som zacula skripot skla. Pozeram sa lepsie, a vedla stolov bola policka s poharmi a dve velke nadoby, pri ktorych stali v rade Vietnamci a naberali si nejaku tekutinu do poharov. Podisla som blizsie a ukazali mi na pohar.<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Az ked som sa opytala ci sa mozem napit tiez, lamanou anglictinou mi vysvetlili, ze napoje su tam pre vsetkych.<\/strong> V jednej nadobe bol caj so zazvorom, a v druhej voda s chia semienkami a nejakou sladkou zelatinou. Doteraz som nezistila aka zelatina to bola, ale vyzerala podobne ako to, co davaju do roznych dezertov. Caju som sa potesila ako male dieta vianocnym darcekom. Vypila som asi 3 pohare aj napriek tomu, ze bol horuci a zazvor palil.\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\r\n
\"napoje<\/a>

napoje zadarmo v chrame Van Son<\/p><\/div>\r\n<\/div>\r\n

\u00a0<\/div>\r\n

Darceky od mnichov<\/h3>\r\n
Po obcerstveni cajom som sa este presla pri ostatnych budovach v areali okolo hlavnej pagody Van Son. Vosla som do jedneho mensieho chramu\u00a0 a tam v rohu sedel pri stole asi 20-rocny Vietnamec. Pravdepodobne mnich, len bezne obleceny. Ukazal mi, ze mam prist blizsie a podal mi par dongov (vietnamske peniaze). Nechapavo som na neho pozerala, ale on len odvetil “Happy New Year“ a vycaril plachy usmev na tvari.<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
V tej dobe sa totiz vo Vietname oslavoval Novy rok TAT, ktory neoslavuju 1.1. ako my.<\/strong> Jednym zo zvykov je obdarovat druhych ludi peniazmi, co prinasa hojnost do zivota. Asi aj tomu co peniaze daruje, ale aj tomu, co ich dostane.\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Vysla som cela natesena von a sadla som si na stolicku. Wow, mnich mi dal peniaze.<\/strong> To je aky zazitok! Pocas mojich ciest som uz navstivila vela roznych chramov, ale toto bolo prvykrat, co mi nejaky mnich nieco daroval.<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Dvihla som hlavu a predo mnou sa zrazu objavil druhy mnich. Vyzeral starsi odo mna, a na sebe mal jednoduche mnisske rucho. Presne ten mnich predtym vo vnutri chramu spieval, ked som tam meditovala. Podal mi viacero naramkov na ruku (2 druhy), a aj obalku. Vyplestila som na neho oci a on jednoduchou anglictinou vysvetlil, ze mi praje vela stastia a bohatstva cely dalsi rok. A ze si mam dat 1 naramok na ruku a ostatne vziat rodine alebo kamaratom.<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\r\n
Tak ma to dojalo, ze som mala vsade husiu kozu a slzy v ociach.<\/strong> Ja citlivka.<\/div>\r\n<\/blockquote>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Ked mnich s usmevom odisiel, otvorila som obalku. Dnu som nasla dalsie peniaze, aj karticku s informaciami o chrame, a nejaky citat pre stastie s napisom Stastny Novy rok. Dokopy mi mnisi darovali iba okolo 90 centov (0,9 eur), ale velmi som si to vazila. Islo predsa o samotny skutok darovania. Za to im patri jedno velke DAKUJEM :)<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\r\n
\"prvy<\/a>

prvy mnich mi daroval<\/p><\/div>

\"druhy<\/a>

druhy mnich mi daroval<\/p><\/div>\r\n<\/div>\r\n

\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n

Stretnutie po 8 rokoch\u00a0<\/h3>\r\n
Dalsie necakane zazitky z Vietnamu… Ked som oznamila na Facebooku<\/a>, ze idem na juh Vietnamu, napisala mi moja fanusicka Maricel. Sledovala ma online uz od roku 2011, kedy som prvykrat navstivila jej rodnu krajinu Filipiny. Ale vysvetlim to pekne postupne.<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Osobne sme sa este nestretli. Teda ja s nou nie. Ona ma videla v roku 2016 v Moskve, ked ma moja mama fotila ako meditujem na Cervenom namesti. Maricel tam prave vtedy bola tiez, z dialky ma spoznala podla fotiek z Facebooku. Bohuzial medzi tolkymi ludmi sme sa jej rychlo stratili. Tak mi potom vecer z hotelovej wifi napisala spravu ci som to bola ja. My s mamou sme uz na druhy den odchadzali vyletnou lodou smerom do Petrohradu, tak sme sa uz s Maricel nestihli stretnut.<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Od Moskvy presli dalsie 4 roky… Az vo februari 2020, ked Maricel videla na Facebooku, ze som vo Vietname, napisala mi, ze momentalne byva v Hociminovom meste a moze ma previezt trochu po meste. Hned sme si dohodli stretnutie. Konecne po 8,5 rokoch<\/strong>, co Maricel sledovala moje cestovanie iba na internete sme sa mohli aj osobne stretnut a vyobjimat. Velmi mile!\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\r\n
\"s<\/a>

s Maricel<\/p><\/div>\r\n<\/div>\r\n

\u00a0<\/div>\r\n

Posledny den s kamoskou<\/h3>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Na konci mojho pobytu vo Vietname som sa v Hociminovom meste den po stretku s Maricel stretla aj s mojou kamaratkou, tiez blogerkou, ale z Talianska. Zaujimave bolo to, ze Diana cestovala po uplne inych miestach vo Vietname ako ja, ale v rovnaky den sme sa stretli v Hociminovom meste.<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Bol to moj uplne posledny den z mesacneho cestovania po Vietname a o to viac som sa tesila, ze ho stravim so „starou znamou“. Najvtipnejsie bolo, ze s Dianou sme sa videli zakazdym v inom state. Zoznamili sme sa na malych ostrovoch vo Finsku, potom sme sa stretli v Rumunsku, v Londyne, v Indii a naposledy vo Vietname.<\/strong> Svet je maly, vsak?<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
Nase spolocne stravene hodiny bezcielnymi prechadzkami po Hociminovom meste boli ceresnickou na torte. Na zaver sme sa este dobre nasmiali pri veceri, kedy sme ochutnavali klasicke vietnamske jedla pripravene na vegansky sposob. Ukoncili sme to, ako inak, vegan zmrzlinou O:)\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\r\n
\"s<\/a>

s Dianou<\/p><\/div>\r\n<\/div>\r\n

\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\r\n
\r\n
<\/div>\r\n
TIP:\u00a0<\/strong>Co dalsie sa mi vo Vietname pacilo? Tu je 7 dovodov preco navstivit Vietnam<\/a>.<\/div>\r\n
\r\n
\r\n
<\/div>\r\n

 <\/p>\r\n

Na mojom Instagrame najdes viac fotiek a videi nielen z Vietnamu, ale celkovo z mojho cestovania po svete, aj z cvicenia jogy:<\/p>\r\n

 <\/p>\r\n

\r\n
\r\n
\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n<\/div>\r\n<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\r\n
Pozrite si tento pr\u00edspevok na Instagrame<\/div>\r\n<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\r\n
\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n<\/div>\r\n
\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n<\/div>\r\n
\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n<\/div>\r\n<\/div>\r\n
\r\n
\u00a0<\/div>\r\n
\u00a0<\/div>\r\n<\/div>\r\n

Pr\u00edspevok, ktor\u00fd zdie\u013ea Alexandra\u2600travel, health, yoga (@crazysexyfuntraveler)<\/a><\/p>\r\n<\/div>\r\n<\/blockquote>\r\n