Po mojom týždňovom pobyte v tme v auguste 2024 mi prišlo celkom veľa otázok o tom ako to prebieha. Väčšina ľudí si to ešte nevie vôbec predstaviť a nevedia o tom absolútne nič.

 

Ak ťa zaujíma, aký je pobyt v tme a čo o ňom treba vedieť, čítaj ďalej…

 

 

 

Spísala som si otázky, ktoré mi prišli od ľudí na FB a IG, a v tomto článku na ne zodpoviem.

 

 

Otázky sú vždy očíslované a hrubým písmom. Pod každou otázkou sa nachádza moja odpoveď za “Ja:“.

 

 

 

 

Ja: Samozrejme. Si ubytovaný v 1 chatke, a vo vnútri máš posteľ a veci potrebné na spanie, a na druhej strane miestnosti je umývadlo, sprcha, toaleta a poličky na odloženie vecí. Celý pobyt v tme prebieha vo vnútri tej 1 miestnosti/chatky, a to odkedy začne, až kým sa neskončí v dohodnutý termín (alebo skôr, keby si to z nejakého dôvodu nezvládal ďalej).

 

 

 

Ja: Áno, všetko počas celého pobytu v tme sa robí v úplnej tme, aj jedenie, aj WC, aj sprcha. Všetko, čo potrebuješ urobiť, keď si tam.

 

 

 

 

Ja: Elektrina tam je, ale keď ti začne pobyt, vypnú sa ističe na svetlá, aby sa nedali používať. Nechá sa počas pobytu zapnutá elektrina iba napr. v zásuvke, kde je bojler na ohrievanie vody v sprche, či ohrievač/radiátor.

 

Úplne celý pobyt je tam tma. Čiže keď ideš na týždeň, tak týždeň si tam v tme a všetko, čo potrebuješ alebo chceš vtedy urobiť prebieha v tme. Bez svetiel. Wifi tam samozrejme nie je. Mobil ani počítač ani žiadnu elektroniku nie je dovolené používať, lebo už by to nebola 100% tma.

 

 

 

 

Skôr sa priznám, že som sa zo začiatku nevedela dobre zorientovať, keď som sa rýchlo postavila, otočila a išla spláchnuť. Prvýkrát mi nedošlo, že stena je tak blízko a riadne som si do nej udrela hlavu.

 

 

Ja: Presne vtedy, kedy sa na to cítiš, je tá správna chvíľa.

 

Odporúčam ísť počas splnu mesiaca, alebo ešte letný či zimný slnovrat a jarná a jesenná rovnodennosť sú tiež silné dni v rámci energie. V týchlo dňoch môže byť pobyt v tme ešte zosilnený. Ja som bola počas splnu mesiaca a veru bola to teda jazda. Avšak, kto nie je zvyknutý alebo sa bojí pracovať so silnou energiou a nevedel by čo robiť, keby mal nejaké zvláštne stavy, presne týmto dňom sa radšej naopak vyhni.

 

 

 

 

Na niektorých miestach to kedysi dovolili, alebo ešte aj v dnešnej dobe občas dovolia, že na tej istej chatke by spolu na pobyte v tme mohli byť dvaja ľudia (pár). Môže to byť veľká skúška ich vzťahu či to vôbec zvládnu, ale mohlo by to byť aj na škodu. Lebo keby išli každý do svojej chatky, by si inak mohli vyriešiť každý sám svoje veci, ale spolu v 1 chatke by sa viac venovali samotnému vzťahu a nie ďalším veciam. 

 

Na veľa miestach však pobyt v tme dovolia vždy iba 1 človeku.

 

 

 

Ja: Buď len náhodou by sa ti to podarilo, ale skôr si myslím, že vôbec nijako. Ani muchu, ani osu, ani nič. Treba sa naučiť nevšímať si to, prijať situáciu aká je a často ten hmyz zrazu “sám“ zmizne.

 

 

 

Ja: Nie, vôbec neviete presne či je deň alebo noc, lebo počas pobytu je stále rovnaká úplne čierna tma. Ale do tmy ti nosí sprievodca jedlo, a ten chodí počas dňa a nie v noci, tak toto ti napovie, že je deň. A čiastočne sa dá aj podľa vonkajších zvukov, ktoré môže byť počuť zvonku z okolia chatky, nejako odhadnúť či je deň alebo noc. Koľko hodín presne je však nevieme, lebo v tme nevidíme a na pobyte v tme nemáme hodinky a ani nevychádzame von z chatky pozrieť sa či je noc alebo deň.

 

Oči si na tmu zvyknú rýchlo, ale obrysy nevidieť. Cez oči určite nie. Pre oči je tma stále tmou. Je však možnosť niečo “vidieť“ cez tretie oko, ale to sa na takom pobyte nepodarí každému. Mňa veru tak niekoľkokrát doslova “osvietilo“ a videla som aj svoje telo a aj vnútro chatky úplne do detailov, akokeby som mala na čele čelovku a svietila si ňou. Ale trvalo to len krátko a zďaleka nie každý je v takom spirituálnom rozpoložení a má tak otvorené tretie oko, aby sa dočkal podobného zážitku. 

 

 

 

Ja: Chatky, ktoré sú určené na pobyt v tme sú bez okien, lebo aj úplne minimálne svetlo by narušilo celý pobyt a už by to nebol pobyt v tme a nemohli tam nastať procesy, ktoré sú možné práve vďaka úplnej tme. Aj všetky možné škáry pod dverami atď sú zaizolované alebo zalepené, a skryté sú aj všetky možné svetielka dnu v chatke (na bojleri na ohrev teplej vody, na elektro ohrievači atď). 

 

Čítať by bolo možné na pobyte v tme jedine vtedy, ak vieš čítať po tme Brailleovo slepecké písmo a taký text by si tam mal so sebou. 

 

 

 

Ja: Skús doma ísť na WC večer a nesvieť si tam svetlo a uvidíš aké to je jednoduché. Keď už vieš, kde sa ten toaleťák nachádza, tak si ho ľahko nahmatáš rukami. Hľadanie toaleťáku pri WC nebol pre mňa absolútne žiaden problém ani raz počas celého pobytu v tme. 

 

 

 

Ja: osobne som od toho pobytu nečakala radšej vôbec nič, lebo som sa chcela vyhnúť prípadnému sklamaniu, keby sa to nestalo podľa mojich predstáv. Vedela som cca, čo by sa na pobyte v tme mohlo stať, ale zároveň som aj vedela, že každý má inú skúsenosť, ktorá závisí od rôznych faktorov (momentálna životná situácia a nastavenie,  čo práve človek vtedy rieši v bežnom živote, level spirituality a ako týmto veciam vôbec veríš, aké máš strachy a bloky energie atď).

 

Fakt som išla na pobyt v tme s tým, že síce som už o pobytoch v tme vedela cca 10 rokov, až teraz som cítila, že teraz bol ten správny okamih ísť. Keď som videla, že mi termín vyhovuje a že ma vedia majitelia vyzdvihnúť na vlakovej stanici, hneď som poslala zálohu za pobyt. Rozhodla som sa v priebehu pár minút, lebo som vnútorne cítila, že teraz idem a hotovo. Bolo to asi týždeň a pol pred začiatkom pobytu.

 

Len som dúfala, že sa tam dobre vyspím v tme a v tichosti. To bolo jedné očakávanie, ktoré som mala… A to sa nesplnilo vôbec.

 

 

 

 

 

Ja: áno, vždy ti tam niekto nosí jedlo podľa dohody (buď sa dohodnete s majiteľmi pred pobytom v tme alebo až v prvý deň po príchode, a nosí ti ho niekto z majiteľov/organizátorov pobytu v tme). Väčšinou sa nosí jedlo raz denne, a donesú naraz v miskách aj obed aj večeru na daný deň. V chatke je ovocie, oriešky a nejaké ďalšie drobnosti (sladké aj slané), ktoré môžeš zjesť kedykoľvek na raňajky alebo kedy chceš. Ja som si však vybrala jesť celý pobyt iba 1 jedlo denne, a to čerstvé ovocie. Za celých 6 dní môjho pobytu v tme som nezjedla ani raz nič iné ako čerstvé ovocie. 

 

Voda na pitie v chatke je (z vodovodu), a nosia aj bylinkový čaj alebo teplú vodu.

 

 

 

Ja: Pred mojím pobytom v tme som si z nejakého dôvodu myslela, že tam okrem tmy bude aj úplné ticho. Ale nebolo to celkom tak. Konkrétne na tom mieste, kde som bola, boli aj 2 vetráky na elektriku (súčasne 1 dával vzduch zvonku smerom dnu do chatky a druhý naopak). Čiže nejaké zvuky bolo počuť aj dnu v chatke – cez tie vetráky a zároveň aj izolácia chatky nejaké vonkajšie zvuky prepúšťala dnu ku mne.

 

Počula som psy, kravy, jeleňa, susedov, lietadlá, zvony na zvonici, dedinský rozhlas, auto a dvere auta, občas nejakú hudbu. Mňa osobne toto rušilo, lebo som celkovo veľmi citlivá na zvuky a vyzerá to, že počujem a vnímam lepšie a silnejšie ako ostatní ľudia. A ani v tejto situácii v tme to pre mňa nebolo ideálne, skôr naopak. Zvuky boli čiastočne tlmené tými vetrákmi aj izoláciou, ale pre mňa boli stále príliš silné. Ale aj to bolo súčasťou celej mojej skúsenosti, a tam som bola viac nútená pracovať s tým, že mi hluk fakt vadí.   

 

Ale vraj niektorým ľudom zvuky zvonka počas pobytu v tme pomáhajú nezblázniť sa haha, alebo im vďaka tomu prejde rýchlejšie čas a zvuky berú ich pozornosť od vlastných myšlienok či strachov. 

 

Môj sprievodca za mnou nechodil každý deň, lebo som si to neželala. Najprv sme sa dohodli, že príde len každý druhý deň a donesie mi vždy ovocie aj čaj na 2 dni dopredu. Potom sme to však niektoré dni zmenili, lebo som zistila, že mi rozhovory s ním v niečom pomohli pochopiť určité veci, alebo si ich znova pripomenúť. Pomohlo mi počuť aj iný názor.

 

Ten týždeň, keď som bola v tme, som bola v strede môjho mesačného cyklu, a to znamená, že ja ako introvert sa reálne chcem rozprávať s druhými len v tieto dni v mesiaci. Inak som radšej sama. Tak som to využila a pýtala som sa sprievodcu rôzne spirituálne aj praktické veci ohľadom pobytu v tme. 

 

Ale viem, že keby to bolo počas inej fázy môjho cyklu, možno by som sa vôbec nechcela rozprávať so sprievodcom.

 

 

 

Ja: úplne bez narúšania sa to veľmi nedá, keďže sme sa dohodli, že budem jesť iba čerstvé ovocie počas pobytu v tme. Keby som si nejakým spôsobom doviezla so sebou všetko jedlo na celý pobyt a dokázala by som to pripraviť v tme a bez chladničky (chatky určené na pobyt v tme väčšinou nemajú chladničku a moja nemala), tak možno aj to by bola možnosť. Ale dosť nereálna.

 

Ale ja nemám auto, na pobyt som išla vlakom cez celé Slovensko, takže som žiadne jedlo nemala so sebou a nosil mi ho preto sprievodca. Dalo by sa to možno tak, že by jedlo v miske nechával v chodbičke (väčšinou je medzi hlavnými dverami chatky na pobyt v tme a priamo miestnosťou, kde sa pobyt koná ešte aj chodbička, aby nešlo žiadne svetlo zvonku až dnu ku klientovi čo je na pobyte v tme). 

 

Ale mne nosil sprievodca jedlo až priamo dnu do chatky a len sa ma vždy opýtal ako sa mám a či som v poriadku. A už záviselo odo mňa či sa s ním chcem viac rozprávať alebo by mi len nechal jedlo a hneď zase odišiel na 1 až 3 dni, podľa toho, ako sme sa dohodli.

 

 

 

Ja: väčšinou na pobytoch v tme podávajú buď vegánsku stravu, vegetariánsku alebo raw surovú stravu. A k tomu buď bylinkový čaj alebo niekde aj smoothie. Na tom mieste, kde som bola ja, neodporúčali pôst počas pobytu v tme, hoci ja som pôvodne chcela a ako prvé som navrhla presne to. Ale neboli nadšení a to oni ma prehovárali na jedlo, hoci som najprv odmietala. Ja mám dlhoročné skúsenosti s pôstom, majitelia toho miesta nie a napriek tomu, že už boli na pobyte v tme veľakrát, nikdy to neskúsili s pôstom. Preto to neodporúčali. Tak sme sa nakoniec dohodli, že mi budú nosiť aspoň to čerstvé ovocie. 

 

Z mojich skúseností viem načo je pôst dobrý, ako s ním narábať, ako riešiť stavy, ktoré spôsobuje, a aj to, ako pôst urýchľuje všetky zážitky, ktoré sú spirituálne, duchovné, astrálne, mimo to fyzické telo. Som si 100% istá, že by som toho na pobyte v tme zažila ešte oveľa viac a aj do väčšej hĺbky, keby som nejedla počas pobytu fakt nič vs. oproti tomu, keď som niečo jedla.

 

Ale aspoň viem, že čerstvé ovocie je jediná zdravá a prirodzená strava pre človeka, a zároveň aj jediné vysoko vibračné jedlo. A to tiež pomáha k dosiahnutiu spirituálnych vecí. Naopak, všetko varené, pečené či inak tepelne spracované, a polotovary, brzdia alebo úplne zablokujú spirituálne zážitky a navracajú ťa vždy naspäť k tej našej najnižšej úrovni, a to k fyzickému telu.    

 

K tomu ešte dodám, že kto nie je zvyknutý jesť len raw stravu alebo si robiť akýkoľvek pravidelný pôst, by to mal na pobyte v tme fakt náročné. Málokto by zvládol aj stav spôsobený nejedením, a k tomu aj stavy z tmy. Takže pre “bežného človeka na bežnej strave“ určite radšej odporúčam počas pobytu v tme niečo jesť. 

 

PS: do určitej miery máme skoro všetci nejakú závislosť na jedle (väčšiu alebo menšiu) a vždy sa tešíme, keď sa zase najeme. Ja som sa aj každý deň tešila na to ovocie, ktoré ma čakalo. Zvlášť, keď som vedela, že mi sprievodca doniesol ovocie, ktoré mám rada. Ale aj na koniec pobytu v tme sa asi väčšina ľudí teší, a ani ja som nebola výnimkou.

 

 

 

Ja: cítila som sa celý pobyt až prekvapivo super. Zvládla som to celé oveľa lepšie ako som čakala. Nie som si istá či som sa vôbec stihla nudiť. Len dvakrát ma trochu bolelo brucho, a párkrát som si aj poplakala, ale veľmi sa mi uľavilo. V podstate som všetko, čo sa dialo, brala pozitívne.

 

Vôbec som sa nebála ani raz, ja tmu a samotu milujem, nemám z nich strach, ale robia mi dobre. Ale viem, že kto sa bojí tmy alebo sa bojí byť sám so sebou, tak sa na pobyte v tme môže fakt báť. Alebo sa môže báť aj iných vecí, zvukov, svojich vlastných myšlienok, rôznych ďalších strachov čo má v sebe…

 

 

 

Ja: kedy ako. Niekedy som mala pocit, že veľmi rýchlo, ale väčšinou dosť pomaly. Smiala som sa na tom, že aké je naše vnímanie času vlastne relatívne a bola by som rada, keby mi tak pomaly išiel čas aj v bežnom živote, keď chcem toho veľa stihnúť. Niekedy som počas pobytu v tme úplne strácala predstavu o čase a uvedomila som si, ako som v bežnom živote často naučená vkuse sledovať mobil alebo hodinky a veľa vecí robiť podľa určitej dĺžky času a merať si čas.

 

Napríklad normálne vždy po jedle čakám aspoň hodinu, kým sa napijem vody (kvôli lepšiemu tráveniu). Robím to automaticky, že si len rýchlo pozriem čas, kedy som dojedla, a viem, odkedy môžem potom piť vodu. Alebo si stopujem čas, ako dlho robím dýchacie cvičenia či meditujem. Ale v tme sa nič stopnúť nedalo, a tak som skúšala len odhadom.

 

Zaujímavá skúsenosť nevedieť o čase. Pre mňa to bolo zároveň aj upokojujúce, že vlastne môžem robiť v tme hocičo a hocikedy sa mi zachce.

 

 

Ja: nič haha. Sedela som, ležala, občas chvíľku spala, meditovala, smiala som sa, plakala, cvičila som jogu (aj fyzické cviky, aj dýchacie cvičenia), ležala som na akupresúrnej podložke, spievala som si, masírovala sa, pila, jedla, chodila na WC, a dokopy som sa aj 3-krát za pobyt osprchovala… Ale hlavne som rozmýšľala nad kadečím. V podstate nič, ale zároveň všetko.

 

 

 

Ja: nie, ani raz mi za týždeň nenapadlo, že by som chcela utiecť alebo pobyt ukončiť predčasne. Išla som tam s tým, že tam budem týždeň, a ja som zásadový človek a snažím sa dodržať slovo… áno, aj sama voči sebe. Brala som to za hotovú veci, že som tam na týždeň a nedala som si ani tú možnosť, že by som odišla skôr. Ale zároveň som si stále opakovala, že to všetko super zvládnem a pobyt si užívam. Myslím, že aj toto nastavenie mi pomohlo zvládnuť to v pohode.

 

Mne veru nepreplo :D A keď hej, tak len správnym smerom a spôsobom. Ale môže to byť rôzne… Veľmi fakt závisí od toho, na akej úrovni je človek, čo je na pobyte v tme. Ako je mentálne silný a odolný, čomu verí, do akej miery vie a či vôbec vie pracovať so svojimi otravnými myšlienkami, či vie tráviť čas sám so sebou alebo inak vkuse zamestnáva myseľ na internete či pri TV, aké má strachy, na akej duchovnej úrovni je atď.  Treba sa radšej pripraviť na všetko.

 

 

 

 

 

Ja: skôr by som to pomenovala ako vízie… či už ako sen alebo za bdelého stavu. Áno, vízie prísť môžu, ale nemusia. Ja som ich mala veeeľa počas pobytu, ale nie je to pravidlom, že vôbec nejaká príde. 

 

 

 

 

 

 

Ja: škoda času? Podľa mňa to je skôr získaných 7 dní, asi vlastne dokonca nielen 7 dní, ale až rokov 😃 Za tých pár dní sa ti môže vyjasniť a vyriešiť veľmi veľa vecí, s ktorými celý život zápasíš (alebo si dokonca bojoval už aj v minulých životoch). Len 7 dní v tme ti môže pomôcť ušetriť ďalšie roky trápenia. Alebo aj nemusí… ale keď neskúsiš, nevieš…

 

 

 

Ja: mala som ten pocit, že áno. Ale netušila som, či je 20 hod alebo 23 hod. Takto do detailov nie. 

 

 

 

 

Ja: je to možné, a tiež som si to myslela pred pobytom. Ale telo je inteligentnejšie ako si myslíme a taký týždeň zase nie je až taká dlhá doba. Ja mám cirkadiánny rytmus často rozhodený, keď cestujem hore-dole z jedného časového pásma do druhého, alebo keď si ho sama narúšam modrým svetlom, keď po večeroch doháňam prácu online. Nie som preto vhodný príklad, podľa ktorého určiť, či týždenný pobyt v tme je pre telo fakt problém.

 

Ale na druhej strane hneď po pobyte v tme som prvý večer bola unavená už o 21 hod, čo u mňa nie je vôbec zvykom. A ďalší deň som sa zobudila sama od seba o 6 hod ráno. Takže moja prvá noc po pobyte bola úplne bez problémov a nevyzeralo to, že sa mi cirkadiánny rytmus nejako narušil. 

 

 

 

 

Ja: Niektorí chodia do tmy sa tam dobre vyspať a aj sa im to podarí a buď prvú polovicu pobytu skoro celú prespia, alebo dokonca okrem jedenia a WC prespia fakt celý pobyt. Ja som teda takú skúsenosť nemala, práve naopak.

 

Nespala som skoro vôbec. Nejako mi to nešlo. Pobyt sa mi začal 2 dni pred splnom a ja sa už poznám, vtedy proste neviem spať. A väčšinou ešte aj 1 či 2 noci po splne zle alebo málo spím, alebo fakt vôbec. A to isté som mala aj na pobyte v tme. Druhú polovicu pobytu som mala stále veľmi veľa energie, hoci som nespala. Unavená som bola až poslednú noc pobytu, ale to som sa už veľmi tešila, že je koniec a uvidím konečne prírodu a svetlo, tak som zaspala len na chvíľu a zvyšok noci som rozmýšľala a vychutnávala posledné chvíle v tme. 

 

To málo, čo som pospala na pobyte v tme, bolo podľa zvukov z okolia vždy až nad ránom. A keďže bolo zvonku počuť kikiríkať kohúty ako bláznivé medzi 4 a 6 hod ráno (ten čas som si cca tak myslela a potom posledné ráno pobytu som si to overila už vonku v praxi, že to tak bolo), vtedy som už bola hore a ďalej som už nezaspala. Čiže v mojom prípade som sa na pobyte v tme zobúdzala sama od seba skôr ako bežne. 

 

Nedá sa dopredu určiť či budeš alebo nebudeš na pobyte v tme spať. Nie je na to pravidlo, ktoré platí v 100% prípadoch. Väčšinou však tí, čo dobre spia v bežnom živote, aj v tme dobre spia; a naopak. Ale nie u každého je to tak. U mňa to tak bolo, ale môj sprievodca hovoril, že normálne spí super, ale na pobytoch v tme sa mu to nedarí. 

 

A k tomu je možné, že budeš mať na pobyte v tme rôzne vízie z minulých životov, ktoré ti objasnia veľa vecí aj v tom súčasnom živote. Lebo proste KARMA. Vďaka tomu môžeš prerušiť či pochopiť určité karmické vzťahy, či sa až úplne zbaviť svojich doterajších strachov a bolesti.  

 

 

 

Ja: že my sme fakt oveľa viac ako len naše fyzické telo. OVEĽA. A väčšina ľudí ani len netuší o čo všetko prichádza, keď sa tomuto názoru bráni.

 

Tiež sa mi potvrdilo, čomu som verila predtým, a to reinkarnácia. Videla som vo víziách v tme viacero mojich minulých životov a ako ma niektoré ich časti ovplyvnili aj teraz v tomto živote. Napr. som jasne pochopila prečo som odmalička mala panický strach zo psov, prečo sa bojím ponárať hlavou pod vodu, prečo som mala dlho problémy s dýchaním, prečo často fakt čudne dávam pery a ústa atď. 

 

A to, že máme tretie oko, cez ktoré “vidieť“ sa mi potvrdilo takisto. Ale to som vedela aj predtým, lebo som už mala podobných skúseností vďaka meditáciám stovky, ale až na pobyte v tme sa mi tretie oko otvorilo úplne.

 

 

 

 

 

Na pobyte v tme sa mi konečne podarilo odpustiť bratovi, že spáchal samovraždu. Od júla 2006, kedy sa to stalo,  do môjho pobytu v tme v auguste 2024 som bratovi postupne odpúšťala, ale myslím, že to bolo niekde tak na hranici 95%. Až počas pobytu v tme mám pocit, že aj tie posledné % som konečne dokázala odpustiť a celú situáciu prijať, lebo už s tým neviem nič iné urobiť.

 

 

 

Ja: ako som si pôvodne myslela, že ma asi budú štípať oči alebo mi budú slziť, tak to sa vôbec nestalo. A nemala som nasadené slnečné okuliare. Len sa mi zo začiatku trochu krútilo v hlave, ale to mohlo byť aj tým detoxom, keďže som jedla iba raz denne a veľmi málo som celý pobyt spala.

 

 

 

 

---

---

TIP 1: Odporúčam ti prečítať si aj môj článok o tom, ako sa zmenil môj život po bratovej samovražde.

 

TIP 2: Predtým som strávila sama 5 dní v lese v domčeku na strome. O mojej jedinečnej skúsenosti v takom domčeku sa dočítaš tu.

 

---