Môj rok 2025 = dobré aj zlé
Rok 2025 – to naj
-
Navštívila som iba: Turecko (ázijská časť), Grécko (ostrovy Rodos a Kréta), Chorvátsko (Zadar, Vodice a okolie, Brač ostrov), Dominikánska republika (okolie Puerto Plata, cez Santo Domingo som len prefrčala taxíkom a v Punta Cana len letisko). Vo Viedni som bola len na letisku a neďaleko u kamošky v dome, takže v Rakúsku som v podstate nič nevidela. K tomu som pozrela ako vždy niekoľko miest na Slovensku, väčšinou viackrát (Košice, Bratislava, Prešov, Humenné, Vranov, Trenčín atď). Okrem mesiaca na Slovensku od Veľkej noci som prvý polrok strávila celý v zahraničí – cca 5 mesiacov. Posledné roky totiž preferujem pomalé cestovanie vždy, keď to je možné.
-
Mala som dosť smolu na ubytovanie v zahraničí. Napriek tomu, že si dopredu overujem, či je tam niekde okolo (re)konštrukcia alebo iný hluk, a tvrdili mi všade, že nie, to nebola pravda. A prišla som na to vždy až tam na mieste. Trpela som potom v strašnom hluku v ubytovaniach, ktoré som mala dohodnuté na týždne dopredu. Aj v Turecku, aj na Kréte, aj v Chorvátsku, a dokonca aj v hoteli v Dominikánskej (tam bola neustále hlučná hudba cez deň až dlho do noci, aj hluční turisti vo vedľajších izbách). Mňa hluk ubíja aj cez deň, aj v noci, a veľmi mi to vadilo. Neviem fungovať normálne, keď celé noci nespím (nie, štuple nestačia).
-
V Turecku som mala najhoršiu skúsenosť, akú som kedy v nejakom ubytovaní za celé tie roky cestovania zažila. Tureckí majitelia bytu, u ktorých som bývala, byt prenajímali nelegálne (čo by mi nevadilo) a zachovali sa ku mne veľmi zle. Nevrátili mi ani časť mojich peňazí a za elektriku si vypýtali niekoľkonásobne viac ako reálne stála. Proste ma okradli. A majiteľ dokonca do mňa aj kopol, spadla som na zem a začal ma sotiť preč z bytu zozadu kopaním do môjho chrbta, kde som mala vak s počítačom. Chcel ma zhodiť zo schodov a zabuchnúť za mnou dvere do bytu, aby som už vypadla bez peňazí, ktoré mi dlhovali. Bála som sa nielen o seba, ale aj o počítač a hard disk vo vaku, kde mám všetku prácu, fotky, dokumenty atď. Je mi zle, len keď si na to spomeniem. Tak som sa triasla od strachu, že som si schmatla batožinu a za nechutných nadávok majiteľov na moju osobu som doslova utiekla. Hneď na druhý deň ráno som odišla prvým trajektom na grécky ostrov Rodos. Tak veľmi som sa bála toho majiteľa, už som mu neverila ani nos medzi očami; a bála som sa ísť aj na políciu, keďže turecky nehovorím. Hoci som mala v pláne ostať v Turecku ešte ďalší mesiac a pol, radšej som pre môj vlastný pokoj v duši a moju bezpečnosť odišla preč prvou možnosťou – to bol trajekt hneď na druhý deň skoro ráno. Doteraz nechápem, ako sa človek dokáže takto hnusne k niekomu ďalšiemu správať, a už vôbec nie chlap k žene, a ešte bezdôvodne. Lebo ja som jemu ani jeho žene vôbec nič zlé predtým neurobila. Len som sa vyjadrila, že niektoré veci v byte nefungujú tak, ako sme sa na začiatku dohodli a za čo som zaplatila (napr. nešla klíma a bola mi v byte zima), a noví susedia si robili párty až do rána a nemohla som spať.
-
Len 7-krát som za celý rok letela vo veľkom lietadle: z Kréty do Viedne, Košice – Zadar a naspäť, Viedeň – Toronto, Toronto – Punta Cana a naspäť. Inak trajekty, vlaky, autobusy, auto, bicykel, e-babeta, pešo, stopom. Snažím sa žiť aj cestovať čo najviac ekologicky a minimalisticky. Radšej som v každej krajine dlhšie ako lietať hore-dole každých pár dní.
-
Skúšala som pilotovať 1 malé lietadlo. Mala som spoluprácu o vyhliadkový let nad východným Slovenskom a pilot mi na chvíľu splnil sen a mohla som riadiť lietadlo. Nebolo mi všetko jedno haha. Prvýkrát som bola v strašnom strese, druhýkrát to už išlo lepšie. Bol to úžasný zážitok, lebo ma odviezli až z Košíc do Kamenice nad Cirochou. Prvýkrát som takto išla až na úplne najbližšie letisko domov do Sniny.
-
Len 1 nová navštívená krajina za celý rok – Dominikánska republika. Strávila som tam 2 týždne na all inclusive dovolenke cez cestovku a veru nebola to žiadna sláva. Bohužiaľ mi tie cestovky aj priamo hotel, v ktorom som v Dominikánskej bývala, ukázali, že je predsa často lepšie, keď cestujem na vlastnú päsť. Zvyšok roka 2025 som cestovala sama bez cestovky.
-
Prečítala som presne 100 kníh (z toho 38 anglicky) a k tomu zopár ďalších kníh čiastočne, ale tie nepočítam.
Odporúčam ti nakupovať knihy online cez tento odkaz. Najlepšie je si urobiť online objednávku, a potom si ju vyzvinúť priamo na mieste v kníhkupectve alebo dať si poslať domov zdarma pri kúpe nad určitú sumu (naposledy to bolo nad 49 eur doprava zdarma). Takto online ušetríš, lebo knihy na mieste v kníhkupectve stoja inak viac. A zároveň kúpou cez tento môj link pomôžeš aj mne s pár centami na môj ďalší nákup (nie z tvojich peňazí).
-
V jari som sa „pomerila“ s rodičmi, niektoré veci sme si do konca roka 2025 vyjasnili, niektoré sa zmenili „samé“, niektoré ešte stále pretrvávajú. Kto to náhodou predtým nezachytil na sociálnych sieťach, v polovici 2024 som sa s oboma rodičmi prestala úplne rozprávať, lebo už som fakt nevedela ako inak ďalej. Niekoľko mesiacov sme nekomunikovali vôbec, potom občas niečo, ale až v jari 2025 sa to zlomilo. Posledné týždne mi odľahlo, veľa vecí voči rodičom som pochopila, odpustila… Stále to nie je ešte 100% ok, ale neviem či to je vôbec možné. Dôležité je to, že sú naše vzťahy momentálne OVEĽA lepšie ako pred rokom. Aj môj postoj a emócie, aj ich správanie. Ešte stále sa učím bezpodmienečnej láske a odpúšťaniu aj toho, s čím ja vnútorne nesúhlasím.
-
1 chlap mi fakt zlomil srdce. Blavák. A to som mala pocit, že konečne by mohol byť ten pravý. Nikdy predtým som nestretla iného chlapa, ktorý by mal so mnou snáď všetky spoločné záujmy. Nielen 1 či 2. Všetky. Asi preto ma to potom tak aj dostalo. Hlava to pochopila rýchlo, ale ublížené srdce sa z toho dostávalo celé týždne. Potom sme sa neplánovane s ním 2-krát videli v Bratislave v decembri, a trochu pokecali (ale ani slovo o minulosti). Odvtedy viem, že už som ok, len mi to bolo stále ľúto. Ako on sa zachoval ku mne, a ako som na to ja reagovala. Ale inak ďakujem, teraz je moja sebaláska vďaka jeho správaniu väčšia.
-
Asi som sa nikdy toľko veľa nebicyklovala ako každý deň počas prvých 5 týždňov v Chorvátsku. Na nohy to bolo fajn, ale na zadok a chrbticu hrozné. Kto tvrdí, že jazdí na bicykli a iný pohyb nepotrebuje, klame. Alebo nedokáže svoje telo dostatočne vnímať. Mňa neskutočne bolel chrbát, keď som k bicyklu nestíhala navyše aj jogu a plávanie.
-
V Chorvátsku som sa stehnom napichla do kovu trčiaceho zo smetného koša. Zamkla som si bicykel pred supermarketom, a keď som sa išla od kolesa postaviť naspäť, nevšimla som si, že kôš vedľa mňa je čiastočne odlomený a trčí z neho železo bez šrubky. Ostala mi rana viac ako 1 cm hlboká aj široká, ktorú som si potom liečila zvonku len kokosovým a moringovým olejom, avokádom a morskou vodou (nesúhlasím s tradičnými chemickými liekmi). Keďže som si ranu nedala zašiť a každý deň som stehno s čerstvou ranou namáhala jazdou na bicykli, bohužiaľ mi tam ostala tmavá jazva.
-
Konečne som sa naučila super jazdiť na e-babete, ktorú som si veľa požičiavala celé leto aj jeseň. Ja inak dlhé roky nešoférujem, auto vôbec nie, odkedy som raz dávno mala nehodu na skútri. Proste sa odvtedy bojím. Tak som rada, že som prekonala ten hlavný strach a aspoň na babete som už jazdila ako drak.
-
Od júla do októbra som sa chodila otužovať do studenej rieky Cirocha. Pokiaľ neprší, tečie tam čistá voda z priehrady Starina a bežne aj cez najteplejší deň má rieka len okolo 8 – 10 stupňov. Chodila som tam viackrát do týždňa a zároveň som sa tak vyhla aj chlórovanej vode z vodovodu doma (chlór nám škodí a aj moja koža ho neznáša). Často som mala jednoducho prírodnú „sprchu“ v rieke ako za mlada.
-
Len pár cm odo mňa sa preplazil had. Dvakrát v rôzne dni. Našťastie sa hadov vôbec nebojím a pre mňa to bolo niečo nádherné. Sledovali sme sa navzájom s láskou a rešpektom. A veľakrát som aj videla už zlezenú hadiu kožu, ktorá sa sušila v tráve alebo pri rieke. Dosť symbolika v praxi, keďže rok 2025 bol rokom hada. Aj som sa presne tak cítila, že som sa potrebovala zvliecť zo starej kože a začať odznova. Občas som mala chuť aj druhých zvliecť z ich kože, nech konečne otvoria oči a zmenia čo treba.
-
Prvýkrát som sa ubytovala v glamping stane v tvare kupoly, kde som sama v prírode strávila 4 prekrásne dni. Len na chvíľu ma prišli pozrieť kamoši počas dňa. Zvyšok som si tam užila sama v lese. Len ja, lienky, muchy, sojky a jelene. Už som v minulosti bývala v iných glampingoch aj domčekoch na strome, takže takéto zážitkové ubytovanie v prírode ja fakt môžem.
-
Zdokonalila som sa v stojke na hlave. Z fyzických jógových pozícií to bola jediná, ktorú som robila pravidelne (len nie počas menštruácie). Inak som veľa času strávila dýchacími cvičeniami, ktoré mi veľmi pomáhajú už roky, meditáciami a pomalou yin jógou, hlavne s nohami. Väčšinou som sa jóge venovala von na čerstvom vzduchu alebo na balkóne/terase. Dnu ma to v roku 2025 až tak nebavilo a bohužiaľ po jeseni a zime to aj cítim, aj vidím. Ak sa chceš aj ty naučiť správne dýchať, meditovať a hlavne pomalú jógu, napíš mi a rada ti pomôžem.
-
Užila som si atmosféru vianočných trhov v Bratislave aj Košiciach.
-
Veľkú noc aj Vianoce som prežila s rodinou na východnom Slovensku v pokoji a s pokorou. Lebo predtým v 2024 som Vianoce nemala žiadne, keďže som sa nerozprávala s rodičmi a namiesto toho som bola už od začiatku decembra 2024 sama v Turecku.
-
Počas roka 2025 som sa prestala baviť s určitými ľuďmi, lebo som zistila, že je to tak pre mňa lepšie.
-
Zjedla som nekonečné kilá pomarančov, boroviek, banánov, uhoriek, avokád a papaje. Ale aj celkom dosť horkých vegan čokolád bez mlieka, zmrzliny a hummusu.
-
Celý rok som chodila len 100% naboso alebo vo vegan barefoot topánkach. Nemala som obuté ani raz „klasické“ topánky, ktoré škodia.
- Príliš málo som písala na blog, a aj na Facebook a Instagram som dávala menej príspevkov ako zvyčajne. Jednoducho som na to nemala chuť ani energiu. Potrebovala som sa viac venovať sebe.
-
Veľmi veľa času som strávila sama. Som introvert a energiu si dokážem dobiť iba v tichu a sama. Po náročných rokoch som cítila, že chcem byť sama ešte viac ako bežne. Kľudne aj 90% času.
Len v tichu sa dokážeme viac vnímať a počúvať. Len v tichu vieme lepšie zistiť, ako sa cíti naše telo a naša duša, a čo potrebujú.
Aký bol môj rok 2025 v skratke
8 letov, 4 krajiny, 3 kontinenty, 100 prečítaných kníh.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame




























